???

Dnes a vlastne už dlhšiu dobu sa zamýšľam nad tým, ako je možné, že ľudia sa k Bohu stavajú s tak rozdielnymi postojmi... najzvláštnejšie je, že väčšine ľudí je jedno, čo si o Ňom myslia, resp. je im ľahostajný. Aj napriek tomu, že o Ňom počuli. Aj napriek tomu, že im bolo povedané, že Boh položil svoj život ako výkupné za nich. Im je to jedno. Viac ich vie ,,rozplakať", keď počujú ako niekto týra zvieratá alebo viac ich citovo interesuje, keď sa ubližuje nevinným deťom. Ale keď im niekto povie, že samotný Boh z lásky k nim sa nechal zahanbiť, umučiť, strápiť k smrti, sú zrazu akýsi ,,náboženskí". Neviem, čo si ľudia za tým obrazom ukrižovaného Krista predstavujú. No ja tam vidím iba lásku. Lásku ku ktorej nemôžem byť ľahostajná, pretože to ani nejde. Ja si to stále prirovnávam k tomu, ako je to možné vidieť vo filmoch, keď hrdina na poslednú chvíľu zachráni človeka, aj keď jeho to stojí jeho vlastný život. Toto presne pre mňa spravil Ježiš. Umrel za mňa, no nemusel. Ale On chcel. A ľudia nemajú ani chvíľu čas, aby sa nad tým trochu zamysleli. 

KRSTY

Tuto sobotu rano sa stala nadherna vec. Dalsi traja ludia sa naplno rozhodli pre Krista a nasledovali jeho prikaz, ze sa maju pokrstit. 

Toto musim samozrejme vysvetlit. Mozno sa viaceri pytaju, preco krst? Popripade - ja uz som pokrsteny, tak naco sa krstit znova?

Co sa tyka takej dolezitej veci akou je krst, je potrebne sa na to pozriet z hladiska toho, co o tom hovori Biblia. Bozie Slovo krst neponima ako vstup do cirkvi, ani nieco formalne alebo dokonca nedobrovolne. (Kolky z vas pokrstenych v detstve ste sa pre tento krok rozhodli?) Podme si povedat nieco o biblickom krste. 

V Biblii sa na viacerych miestach ponima krst ako skutok, ktory clovek urobi dobrovolne na zaklade toho, ze sa vo svojom zivote rozhodol nasledovat Krista. A rozhodol sa tak preto, ze uveril, ze Jezis svojou smrtou za neho zaplatil, aby on mohol zadarmo prijat spasenie. Biblia ponima kazdeho cloveka ako padle stvorenie, ktore je od prirodzenia hriesne, nevie si dat rady s hriechom. Teda Biblia nas neponima ako humanisticka fylozofia, ktora hovori, ze sme vo svojej podstate dobri. Biblia o nas hovori, ze sme vpodstate uplne skazeni hriechom a nedokazeme sa svojimi skutkami dostat do neba. Preto prisiel na tento svet Pan Jezis, aby zobral na seba trest za nase hriechy... ako je napisane:Mt 1:21 a nazves Jeho meno Jezis, lebo On zachrani svoj lud od ich hriechov....

Podmienkou pre spasenie je uverit vo vykupne dielo Pana Jezisa, cinit pokanie zo svojich zlych skutkov a odvratit sa od nich a poslednym krokom je krst. Krst ma velky duchovny vyznam z hladiska toho, ze clovek tymto skutkom deklaruje, ze sa stal Jezisovym ucenikom a taktiez krst symbolizuje ukrizovanie svojho stareho Ja, svoju minulost, ktoru pri ponoreni do vody ponecha vo vode a vyjde z vody, co je symbolom Jezisovho zmrtvychvstania.  Krst nie je len pokropenie. V povodnom jazyku krst je baptiso, co znamena ponorenie. Preto sa aj clovek, ktory sa krsti musi cely ponorit do vody. Dalsou vyznamnou vecou je, ze sa clovek nekrsti v mene Jezis ale DO mena Jezis. Krstime sa do mena Jezis, pretoze sa stotoznujeme s Kristovou smrtou a Jeho zmrtvychvstanim.  A posledna vec, krst nie je niecim o com rozhoduju iny, o tom musi kazdy clovek rozhodnut sam, na zaklade toho, ze prijme Pana do svojho srdca. Ked sa pre to clovek rozhodne, moze sa dat okamzite pokrstit, samozrejme ak to mysli vazne. V skutkoch apostolov avsak vidime, ze vsetci sa krstili hned v den, v ktory uverili.

Budte mocne pozehnani. Pripajam fotky z krstu :-) 

Drahý Pane

Vďaka Ti za Tvoje slovo, v ktorom je tvoj život. Pane ďakujem Ti, že sa každý deň podobám na Tvojho Syna viac a viac. Ďakujem Ti Pane, že On za mňa zomrel, aby ja som mohla žiť. Ďakujem Ti, že On niesol za mňa to bremeno hriechov a dal mi bremeno, ktoré je ľahké. Ďakujem Ti za Tvoje zasľúbenie, že keď sa nebudem spoliehať na vlastnú rozumnosť, tak Ty urovnáš moje chodníky. Pane, nechcem byť múdra vo svojich očiach, odovzdávam sa ti a Pane očakávam, že budeš jednať v mojom živote. V tom mocnom mene Ježiš amen. 

U need HIM

Prečo vlastne píšem tento blog o Bohu? Jednoducho preto, lebo je to pre každého človeka úplne naliehavá téma. Čo má v živote väčší zmysel ako spoznať tvorcu tohto sveta a aj všetkých ľudí vrátane teba? Možno si nikdy nečítal Bibliu, preto mi prosím dovoľ, aby som ťa oboznámila so základnými pravdami o Bohu, ktoré On o sebe zjavil vo svojom slove. V prvom rade - Boh nie je žiadne náboženstvo. Jemu nezáleží na žiadnych tradíciach, obradoch, obetiach, dobrých skutkoch.Boha v prvom rade zaujímaš TY sám a tvoje srdce. Jeho prvotnou túžbou je, aby si mu otvoril svoje srdce a On sám sa ti chce dať spoznať. A nielen sa ti dať spoznať. Túži ti ukázať, že ťa veľmi miluje. A to veľmi osobne. Ako si môžem byť istá tým, že nás Boh miluje? Viete, toto je veľmi dôležitá otázka, pretože Boh nielen hovorí, že nás miluje, On nám to aj ukázal skutkom. Akým? V prvom rade, človek je vo svojej podstate hriešny a často veľmi veľmi zlý. Aj keď si môžeme o sebe myslieť, že sme vpodstate dobrí, pred Bohom nie sme. Pred Bohom stojíme všetci ako takí, ktorí nejakým spôsobom zhrešili a teda sme právoplatne odsúdení na život v pekle. To je fakt, ktorý zapríčinil náš praotec Adam, ale nič to nemení na tom, že je to stále fakt. Jednoducho nie sme schopní žiť celý život bez hriechu a dôsledkom toho nemôžeme ísť do neba, pretože v nebi nieje nič hriešne... A preto sa Boh rozhodol spraviť jednu vec. On chce zabudnúť na všetky tvoje hriechy a chce ti dať milosť a to len tak zadarmo. Prečo? Pretože On nechce, aby sme išli do pekla. Ale keďže Boh je spravodlivý, nemôže nad niekým vyniesť verdikt, že je spravodlivý, ak nieje. Preto poslal svojho Syna Ježiša na tento svet, aby On zobral všetky naše hriechy a my sme si mohli prisvojiť Jeho spravodlivosť. Lebo jedine Ježiš, Syn Boží, dokázal žiť bezhriešny život. A keďže odplatou za hriech je smrť, Boh Ježiš Kristus musel zomrieť. Zdá sa ti to ako nejaká otrepaná fráza, ktorú občas počuješ v kostole? Ale skús si uvedomiť prosím, že toto je celkom reálne. Ježiš za teba zomrel a prežil potupnú smrť. Sám Boh v ľudskom tele trpel nesmierne muky pre to, aby ty si dostal večný život zadarmo. Vieš, raz som počula na kázni jednu úžasnú vec. A to, že ak si si niekedy myslel, že si nehodný tohto sveta, tak Boh ti vraví, že si hodný. Si natoľko hodný, že kvôli tebe radšej zomrie, ako by ťa mal stratiť. Predstav si, že stojíš pod krížom a vidíš ako po dreve steká Jeho drahocenná krv. A každá jeho kvapka kričí, že ťa miluje! Existuje ešte väčší dôkaz lásky, ako to, že niekto za teba položí život?
Ľudia sú osamotení, nevedia, akí má ich život zmysel. Mnohým sa zdá, že tento život je jedno veľké utrpenie. Ale tak to nemá byť. Každý prišiel na tento svet preto, lebo Boh chcel. A každého stvoril, aby naplnil úlohu, ktorú nemôže na tomto svete naplniť nikto iný. Boh ti chce dať zmysel. Chce ti dať radosť, večný život, chce ťa žehnať a starať sa o teba ako o svoje dieťa.
Jediné, čo musíš spraviť, je vo svojom srdci uveriť, že Ježiš zomrel za tvoje hriechy a vstal z mŕtvych pre tvoje ospravedlnenie a svojimi ústami to vyznať. (Rim 10,10: Lebo srdcom sa verí na spravodlivosť a ústami sa vyznáva na spasenie.)
Pozývam ťa spraviť toto vyznanie, avšak máš stále slobodnú vôľu sa rozhodnúť. Chceš alebo nechceš večný život?

Drahý Pane Ježišu! Ďakujem Ti, že si za mňa zomrel na kríži a prelial svoju drahocennú krv pre mňa. Ďakujem Ti, že si zomrel za všetky moje hriechy a dávaš mi odpustenie. Prosím Ťa, aby si sa stal mojím Pánom a Spasiteľom a prišiel do môjho života a zmenil ma. Amen.

Po tejto krátkej modlitbe sa možno nebudeš cítiť inakšie, ale vedz, že do tvojho života prišiel Boh a dal ti večný život. V každom prípade, ak chceš spoznávať Boha, musíš začať čítať Bibliu a nájsť si nejaké spoločenstvo znovuzrodených kresťanov (pretože ak si sa modlil, aj ty si znovuzrodený, viď Evanjelium podľa Jána 3 kapitola o tom hovorí....,,veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uzrieť kráľovstvo Božie")
Ja osobne ti môžem odporučiť kresťanské spoločenstvo Milosť- www.milost.sk. Ale toto nieje o tom, aby si patril do nejakej cirkvi, ale potrebuješ niekde sa zasadiť a rásť, pretože Boh to tak ustanovil.
Buď požehnaný!

Z ANARCHISTOV KRESTANIA

Na poslednej konferencií som mala možnosť počuť svedectvo o obrátení dvoch ľudí a bolo to tak mocné svedectvo, že som sa rozhodla hľadať na nete a toto svedectvo nájsť. Síce som ho počula z pohľadu Rada Hrušku a toto svedectvo napísala jeho žena Vladka, napriek tomu, obrátenie zažili spolu, preto ho sem s radosťou dávam. 

Bývala jsem feťačkou

Často boli v mojom srdci rúhavé výčitky Bohu zato, že si ma stvoril a nechal ma tak napospas vlastnej nedokonalosti a ľudskej hlúposti. Našla som sa v anarchizme a punk-ových textoch "Načo hľadať pravdu, keď len jedna je a to tá, že pravda neexistuje!"- heslo môjho boľavého života.

Vyrastala som na dedine v katolíckej rodine, kde som svojimi starými rodičmi bola vedená ku vzťahu ku kostolu, atď. Aj po absolvovaní sviatostí, ktoré sa dejú v katolíckej cirkvi som nepochopila ich význam a už vôbec nie potrebu vzťahu medzi Bohom a človekom. Hovorím to úprimne, tak ako to bolo v mojom srdci, ale skutočnosť o tom , že Boh existuje ostala vo mne natrvalo...

Takže vzbura voči kresťanstvu (nastala pozorovaním životov matrikových kresťanov) a skutočnosť o existencii Boha ma viedla trochu vedľa. Nikdy som si o nejakom inom náboženstve nejako nezháňala potrebnú literatúru. Všetko to bolo "náhodné", spontánne čomu som tiež pripisovala určitú váhu "osudu".


Takže som sa na začiatku svojej cesty po poznávaní života oprela o astrónomiu a horoskopy, v čom som bola nadprirodzene dobrá. Poznala som 900 ľudí a 900 ľuďom som si zapamätala znamenie v akom sa narodili. A z toho som si mohla porovnávať pravdivosť údajov písaných v knihách. Často som rozmýšľala o zmysle života - kde sa nachádza. Keď prichádzali prvé sklamania v láske, priateľstve, v škole, v rodine, začala som "chápať"zmysel života - nežiť a nikdy sa nenarodiť.


Často boli v mojom srdci rúhavé výčitky Bohu zato, že si ma stvoril a nechal ma tak napospas vlastnej nedokonalosti a ľudskej hlúposti. Našla som sa v anarchizme a punk-ových textoch "Načo hľadať pravdu, keď len jedna je a to tá, že pravda neexistuje!"- heslo môjho boľavého života. K filozofii anarchizmu patrí apatia, čo som si neskôr celkom dobre osvojila a bolo to aj citeľné v mojom správaní a hlavne v partii ľudí okolo mňa. Takže diskotéky, koncerty, krčmi, chaty, totálne neviazaný život, lacné vzťahy.


Keďže som nevedela žiť v realite, chcela som realitu mimo seba - hovorím vtedajším jazykom. Prakticky to vyzeralo tak, že som s partiou báb a chalanov sa spíjali, potom sme to primiešali s tabletami, koniec tejto etapy života výrazne ovládla "pani marihuana", do ktorej som sa zaĺúbila a od určitého času som ju húlila každý deň na viac krát. V tomto období som sa zoznámila s najlepším parťákom na húlenie a trávenie akéhokoľvek času a priestoru. Bol to a je to, môj Radko, terajší manžel.


Tu sa naše cesty stávajú rovnakými, nie do detailov, ktoré bol v úletoch môjho duchovného zamerania sa na volanie po nadprirodzenosti. Radko sa vždy postavil proti môjmu zmýšľaniu ateisticky, čo ma vôbec netrápilo, skôr som mu to vždy nejako nadprirodzene potvrdila, že to nie je celkom tak ako zmýšľa o živote. Napríklad, to už som sa zo zahriznutými zubami venovala vešteniu, z karát, z kávy, čísel, farieb... To keď som niekomu povedala na základe výkladu karát o veciach budúcnosti a ony sa vždy stali, tak vtedy na chvíľu veril, že niečo na tom bude.


Na toto obdobie schopnosti vidieť či nejako intuitívne cítiť budúce veci, spomínam ako na prekliatie a odporné chodenie po tajnej tmavej miestnosti väzenia. Vtedy som tomu nerozumela a mala som z toho chaos a nakoniec neistotu, ktorej som sa bála a nevedela som si priznať, z čoho to všetko prekliatie vychádza. Vždy som tieto magické činnosti považovala za neškodné a práve naopak, keď človek vie z toho ťažiť to"dobré" tak mu to len pomôže. Pomáhalo, ale iba na chvíľu. Potom prišlo akési zaucho od života, moje presvedčenia sa porúcali.


Prakticky to vyzeralo tak, že som v depke volala po smrti a rezignácii, revala som tam, kde ma nik nevidel a chcela som sa "vypariť". To už bolo obdobie, keď nám bývalý satanista, terajší kresťan, rozprával o nádeji v Ježišovi Kristovi. Vždy keď sme ho stretli (voňal mi vôňou na smrť) tak som trpela nedočkavosťou, kedy sa rozídeme. Vôbec neviem, čo nám rozprával, ale vždy keď som mala slabú chviľku, tak mi iba rezonovalo meno JEŽIŠ a nevedela som čo s tým, alebo s ním mám robiť.


Veľkým utrpením bolo pre mňa byť vo vlastnej rodine, nenávidela som ju pre alkohol, ktorý tam vládol pri akejkoľvek príležitosti. Aj v ten zlomový večer, keď nastala zmena v mojom živote sa odohrávala tragická scéna môjho brata, ktorý je dodnes tak často obeťou alkoholu. Vystrájal s nožom v ruke (nie prvý krát), že sa zabije. A nastal boj, kde sa mu matka snažila nôž zobrať z rúk, a už som ju videla takmer mŕtvu. Hrozná scéna. Strašne som sa bála. Ešte nikdy som sa tak nebála. Kričala som o pomoc po dvore i po ulici. Nechcem sa zamerať na detaily okolo rodiny, čo sa potom dialo, ale mňa to donútilo znova sa hlbšie pozrieť do reality a hlavne sa definitívne zastaviť. Rozprávala som (teraz viem, že) Bohu o tom, že už skutočne neviem čo ďalej. Plno otáznikov v mojej hlave ma nútilo vypovedať sa, žalovať sa.


Kde je spravodlivosť? - vtedy som cítila veľmi, že niekde je. Niekde, kde sú dobré rozprávky, kde dobro víťazí nad zlom... O dva dni prišiel Radko a rozprával mi, že keď som tu ja prežívala peklo on sa stretol s kamarátom, ktorí mu rozprával o BIBLII, že to nie je len taká hocijaká náboženská, alebo poučná kniha, ale kniha písaná Bohom cez človeka. Bola to téma na celý deň, aspoň tak podvedome. Psychicky mi bolo stále na nič, skutočne som rozmýšľala o nejakej psychiatrii. Večer sme sa snažili odbočiť z depky lisohlávkami, ale bolo to len na rozhojnenie tej depresii. Ešte viac som si začala uvedomovať peklo, v ktorom žijem, ale teraz viem, že vďaka BOHU, ktorí mal všetko pod kontrolou, za krátky čas sa stalo naše volanie vypočuté a spracované do posledného detailu.


Asi dve hodiny sme sa s Radkom všeobecne rozprávali o Bohu, ako o takom, ktorý je. Až na druhý deň sme si uvedomili, že stav z hubičiek nám bol čoskoro v ten večer vzatý. Cestou domou nás rozprávanie o Bohu pozdvihovalo a privádzalo do nádejí, kde sme začali cítiť pevnejšiu pôdu pod nohami. Až keď sme doma sedeli, ešte stále smutní, listujúc si v malom Novom Zákone a Radko vyslovil nahlas slová do éteru "a čo ak Ježiš Kristus..."a v tedy to prišlo! Naschvál to takto píšem, lebo skutočne to bolo ako Saulove obrátenie. Zrazu a efektívne, nechválime sa sebou, ale ďakujeme Bohu, že sme boli poslušní v tej chvíli, sme sa poddali volaniu ku pokániu a totálnej zmene myslenia a smeru cesty, ktorou máme ísť. Viem, že nie každý kresťan svoje znovuzrodenie prežíva emotívne, no boli sme v tom až po uši. Radostný, maličký, naivný, proste najšťastnejšie bábätká na svete v Otcovej náruči.


Vo svojej mysli sa mi zrodili myšlienky, súvislé vety, ktoré nemohli od nikadiaľ inokadiaľ prísť, ak len neboli vložené samým Bohom. O tom čo máme robiť, s kým sa máme stretnúť, a kam chodiť. Viem, že sme s Radkom prežili skúsenosť, na ktorú sa nezabúda a moja hlboká vďačnosť k Bohu je aj za to, že sme vlastne s Radkom duchovné dvojičky, a na svoje znovuzrodeniny spomíname strašne radi! Nikdy slová neobsiahnu vďaku, ktorú cítim a uvedomujem si preto čo Ježiš urobil pre nás a za nás. Ježiš je tá jediná realita, ktorá sa nám dala poznať. Svoje staré heslo mením na -
"Treba hľadať pravdu, veď len jedna je a to tá, že Pravda Ježiš Kristus je"

Dýka a kríž

http://www.cirkevbezhranic.eu/download.php?documentID=548&fileID=401

David Wilkerson je výnimočný kazateľ známy po celom svete. V knihe Dýka a kríž rozpráva skutočný príbeh o jeho pôsobení v New Yorku, v Brookline, najnebezpečnejšej štvrti, ktorá je známa množstvom gangov, ktoré neustále medzi sebou bojujú.  

David jedného dňa číta v novinách príbeh o piatich mladých chlapcoch z Brooklinu, ktorí brutálne zabili jedného postihnutého chlapca. Keď sa zahľadí na kresbu týchto chlapcov, je plný súcitu naproti týmto deťom a rozplače sa. Z neznámeho dôvodu cíti, že Pán ho povoláva, aby išiel do tohto mesta a kázal. 

Príbeh je plný zázrakov a zvláštnych udalostí, cez ktoré David prechádza pod taktoukou úžasného božieho vedenia. David sa dostáva k chlapcom a dievčatám z tejto štvrte, ktorí prežívajú z jendého dňa na druhý, sú v zajatí drôg, strachu o svoj život a najmä v osamelosti a hlbokej vnútornej prázdnoty. David neustále čelí nebezpečenstvu a k tomu neustálemu posmechu, no cez to všetko prichádza ovocie.

Dýka a kríž je skvelý príbeh, ktorému sa oplatí venovať pozornosť už len z toho dôvodu, že je to skutočný príbeh. Ja sama som bola veľakrát až prekvapená tým, akým spôsobom Boh konal a človek ani prinajmenšom by nemohol poznamenať, že išlo len o nejakú súhru udalostí. Boh je živý a neustále robí zvláštne divy a zázraky, tam kde končí ľudská sila začína jeho moc. 

Vďakabohu je táto kniha voľne prístupá na internete, takže vrelo odporúčam!!!!

http://www.cirkevbezhranic.eu/download.php?documentID=548&fileID=401 

POSTMODERNA (3. časť)

Heslo: „Buď sám sebou“
sa stalo novodobým postmoderným náboženstvom

Kresťanstvo a postmoderna

Základné črty postmodernizmu a postmoderny jasne ukazujú, že ide o fenomén nezlúčiteľný s kresťanským svetonázorom. Drvivá väčšina postmoderných princípov a hodnôt (ak vôbec možno hovoriť o princípoch a hodnotách v súvislosti s postmodernou) sú v rozpore s kresťanskými princípmi a hodnotami. Kresťanstvo verí v jednu objektívnu uchopiteľnú pravdu. Ježiš o sebe povedal, že je cesta, pravda a život, a nikto nemôže prísť k Bohu, ak len nie skrze neho (Jn 14,6). Takisto povedal, že keď človek spozná pravdu, tá pravda ho vyslobodí (Jn 8,32). Už len v týchto dvoch výrokoch môžeme pozorovať napätie s postmodernizmom. Ježiš o sebe povedal, že je jedinou cestou k Bohu – postmodernizmus hlása, že každý ma svoju vlastnú, rovnako dobrú cestu. Povedal tiež, že On sám je pravda a poznanie pravdy človeka vyslobodí. Postmoderné myslenie verí na osobnú pravdu, ktorá je relatívna a individuálna, pravdu ako takú nemožno podľa postmoderných ľudí spoznať, keďže objektívna pravda ani neexistuje. Základné prvky biblickej viery úplne odporujú postmodernému mysleniu!
Dôležitým rozdielom medzi kresťanským a postmoderným svetonázorom je to, že kresťanstvo je exkluzivistické a postmodernizmus je inkluzivistický. To, že kresťanstvo je exkluzivistické, znamená, že považuje Ježiša za jedinú cestu k Bohu, a tým pádom sa ostatné náboženstvá mýlia vo svojom hľadaní Boha. Pri takomto výroku sa postmodernému človeku obracia žalúdok, keďže podľa neho má každý tú svoju pravdu a nech si verí, čomu chce. To, že niekto úprimne verí, má pre postmoderného človeka veľkú hodnotu – väčšiu ako to, v čo verí. Kresťanstvo pokladá každú, hoci úprimnú, vieru, ktorá nesmeruje k Nazaretskému Ježišovi, za mylnú a neúčinnú. Úprimnosť viery nie je dôležitejšia ako jej obsah! Nová zmluva používa pre mylnú vieru slovo apaté, ktoré doslova znamená „zvod, blud“. Človek môže veľmi úprimne veriť bludom! Podľa Písma je každý duch, ktorý nevyznáva Ježiša Krista, duchom bludu. Prečo by Ján vyzýval kresťanov, aby neverili každému duchu, ale aby ich skúmali, resp. aby skúmali obsah ich posolstva? (1Jn 4,1-6). Človek sa môže veľmi úprimne mýliť, a preto biblická viera má byť úprimná, ale iba ak je to viera v pravdu.
Biblické kresťanstvo taktiež zdôrazňuje, že Božie Slovo, Biblia, je absolútna norma pre život človeka a podľa toho, ako žil vzhľadom na túto normu, bude aj súdený. Toto je ďalší výrok, ktorý je rozpore s postmoderným relativizmom, v ktorom nie je miesto pre nič absolútne, počnúc normami. V súvislosti s morálnym relativizmom je dôležité spomenúť práve konzervatívne hodnoty, ktoré sú uprostred postmodernej spoločnosti tak zaznávané. Konzervatívne hodnoty vychádzajú zo žido-kresťanského svetonázoru a majú stabilný charakter – sú dané biblickými normami a nepodliehajú spoločensko-kultúrnemu vývoju. Všetko, čo je fixné a robí si univerzálny nárok (ako napríklad Desatoro) je nezlučiteľné s postmoderným relativistickým cítením, ktoré baží po bezhraničnej tolerancii a nezávislosti. Konzervatívne hodnoty volajú po svätosti a poriadku, kde tolerovanie hriechu a relativizovanie Boha nemá miesto. S konzervatívnymi hodnotami súvisí aj postmoderný „boom“ médií. Biblické konzervatívne hodnoty zdôrazňujú osobnú zrelosť, rodinný život, vzdelanie a svedomitú prácu. Človek sa nemôže ani priblížiť k týmto ideálom, keď je jeho život neustále sýtený mliekom populárnej kultúry a médií. Žiadny prelomový vynález, ktorý zmenil vývoj sveta, sa neudial pri surfovaní na chatovacích stránkach. Preto je dôležité, aby kresťania odolali tlaku médií a zosilnili dôraz na akademické vzdelanie, čítanie a štúdium vôbec. Kedysi bolo bežné, že deti uvedomelých rodičov chodili na hodiny klavíra, hrávali spolu šach, a voľné chvíle trávili čítaním kníh a športom. Dnes sa celé životné úsilie mladej generácie presunulo z knižníc, univerzít a ihrísk na obrazovku počítača, TV, alebo mobilného telefónu. Samozrejme, že univerzity sú plné študentov, možno plnšie ako kedykoľvek predtým, ale mnohí z týchto študentov chodia do školy, lebo musia, a ťažisko ich snaženia aj tak zostáva v letargickej pozícii pri obrazovke. Takéto prežitie života danému človeku nič neprinesie, no nielen jemu – je zhubné pre jeho rodinu, okolie, ako aj pre cirkev.
Postmoderna počas posledných niekoľko desaťročí aktívne formovala a formuje myslenie a správanie ľudí. Keďže postmodernizmus atakuje mnohé kresťanské hodnoty, je potrebné považovať ho za nepriateľa kresťanského svetonázoru. Nepriateľa treba poznať, aj keď to nemusí byť úplne jednoduché. Prajeme čitateľom Logosu, aby sa nepripodobňovali tomuto svetu a nenechali sa formovať postmodernými hodnotami, ale aby držali vieru a konzervatívne hodnoty až do Pánovho príchodu.