,, Nie vy ste si mňa vyvolili, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste šli a prinášali ovocie a vaše ovocie aby zostávalo, tak aby vám Otec dal, čokoľvek by ste v mojom mene prosili od Neho."
Ľudia sa často zamýšľajú a kladú si rôzne otázky typu... kto som? Prečo som na zemi? Má môj život nejaký význam? Nieje snáď človeka, ktorý by sa aspoň raz nespýtal sám seba túto otázku. Množstvo filozofov počas celej histórie sa snažili odpovedať na tieto otázky, no zdá sa, že odpovedať na ne nidky nebola taká jednoznačná, akú by sme my ľudia možno potrebovali.
Práve ma napadla jedna situácia, keď som bola ešte menšia. Pamätám si, že som cestovala autobusom a zrazu ma napadlo: Všetci títo ľudia sa snažia robiť všetko preto, aby sa mali v tomto živote dobre. Tvrdo pracujú, aby sa mali dobre, pekne sa obliekajú, rozprávajú sa, žijú, no čo bude potom, keď príde smrť? Bude len tak všetkému koniec? A vtedy ma napadlo: Čo ak všetci robíme niekde chybu?...neviem prečo ma napadlo práve toto, ale zostala som z toho mierne vystrašená. Myslím tým, čo ak tento život žijeme nesprávne? A to ovplyvní našu večnosť? Vtedy som verila, že Boh existuje, bola som katolíčka... Napadlo ma, veď všetci títo ľudia hrešia...aj ja hreším... Čo ak pôjdem do pekla? Ale potom som si povedala, nie-nie to nemôže byť pravda. Veď všetci hrešia, to by sme museli ísť všetci do pekla a taký Boh predsa nieje. On by nás tam všetkých nemohol poslať. A s týmto presvedčením som žila dlhý čas. Jednoducho som si myslela, že keď raz zomriem, tak si to s Bohom vyrozprávam, že keby ma náhodou aj chcel poslať do pekla, tak ho budem musieť nejako presvedčiť a budem sa obhajovať tým, že veď predsa všetci hrešia...
Nemyslím si, že je to len mojím dojmom, že veľa ľudí žije s rovnakými domienkami po celý život. Môj názor sa však v určitom období úplne zmenil. Zmenil sa tým, že do môjho života vstúpil Boh. A som si tým istá ako som si istá tým, že dýcham. Vždy som verila v Boha, no nikdy som Ho nepoznala a ani som si nemyslela, že by som Ho vôbec počas môjho života poznať. No Biblia hovorí o niečom inom...ale pôjdem pekne po poriadku- Prečo sa moja viera zmenila a ako ovplyvnila môj život a takisto ako odpovedala na moje neodpovedané otázky - Kto som? Prvýkrát som takým iným spôsobom počula o Bohu-Ježišovi (iným ako v kostole), keď som bola doma. Všimla som si, že môj brat začal čítať Bibliu. Bolo to pre mňa zvláštne, ale nevenovala som tomu príliš pozornosť. Brat často domov nosieval rôzne knihy typu - Ježiš náš osud a podobne.. dokonca mi tieto knihy uskladnil do mojej izby, ale vždy, keď som išla okolo nich, tak som si s odporom pomyslela, že či je tak naivný, že by som tie knihy niekedy otvorila. Vtedy som bola v období puberty a myslela som si, že takéto knihy čítajú len ľudia, ktorí sú takí náboženský a ja som nikdy taká nebola. No jedného dňa som sa nudila a jednu z týchto kníh som si len tak otvorila. Vysvetľoval sa v nej jeden verš z Biblie a príliš si na to nepamätám o čom sa tam písalo, ale pamätám si, že som sa zľakla, pretože sa tam písalo o viere ako o niečom príliš dôležitom na môj vkus. Vlastne som sa tak zľakla, že som tú knihu po chvíli zabuchla a hodila na posteľ. Doteraz si pamätám, ako som sa hneď začala upokojovať, že to, čo sa tam písalo nemusela byť pravda a že ja mám svoju pravdu podľa ktorej žijem. Myslím, že už vtedy vo mne niečo pracovala, resp ma usviedčalo o tom, čoho som sa bála vtedy v autobuse- že žijem nesprávny život. Napriek tomu som na to rýchlo zabudla a môj život plynul ďalej.... Až do jedného dňa. Raz prišla domov sestra a bola akási veselá. Začala mi vysvetľovať, že spoznala jedného kresťana a že mala s ním dobrý čas, že s ním dobre rozprávalo. No kedže to bola taká nezvyčajná známosť, myslela som si, že sa s ním sestra už nestretne. No jej to akosi nedalo a po mesiaci sa s ním opäť stretla a spoznala aj iných kresťanov. Opäť prišla domov a celá žiarila. Ja som sedela za počítačom a najskôr som si to nevšimla, no potom mi o tom začala rozprávať, že sú to mladí ľudia, ktorí poznajú Bibliu a skoro stále hovoria o Bohu a že aj žijú tomu, čo veria. Sestra mi to povedala takým spôsobom, že som sa tou jej radosťou nakazila. Chcela, aby som sa s nimi spoznala, no ja som mala menšie obavy. Myslela som si, že to budú nejakí nudní ľudia a že sa s nimi nebudem mať o čom rozprávať. Tak som istú dobu vzdorovala a tiež som nechcela ísť na to stretko, kam chodievali. No jedného dňa sestra povedala, že s ňou pôjdem a hotovo. S obrovskou nevôľou som sa prichystala a išla s ňou do zboru. Musím povedať, že ma to všetko mierne šoklo, keď som nakoniec došla na to miesto. V miestnosti boli mladí ľudia, žiadny staromódni dokonca ničím rozdielny odo mňa. Takže na tomto mieste som prvýkrát počula o pánovi Ježišovi trochu inak. Bol to stále Ježiš z Biblie, no už to neboli len také príbehy, bol v tom jednoducho život. Človek si myslí, že v dnešnej dobe mu už Biblia nemá extra čo povedať, veď sú to príbehy staré tisícky rokov...no je to inak. Možno to nieje napísané ako nejaký napínavý román, no tie príbehy sú nadčasové, vlastne všetko v tejto knihe je nadčasové... Nikdy som sa nepozerala na to, aký vlastne Ježiš v skutočnosti bol. Vedela som, že bol láskavý, ale to bolo asi všetko. No kto vlastne tento Ježiš z Nazareta je? Bol to len obyčajný človek, ktorý zomrel a už ho niet? Alebo je to niekto viac? Takže o Pánovi Ježišovi chcem napísať viac, preto pokračovanie v ďaľšom článku...:-)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára