sobota 11. septembra 2010
???
Dnes a vlastne už dlhšiu dobu sa zamýšľam nad tým, ako je možné, že ľudia sa k Bohu stavajú s tak rozdielnymi postojmi... najzvláštnejšie je, že väčšine ľudí je jedno, čo si o Ňom myslia, resp. je im ľahostajný. Aj napriek tomu, že o Ňom počuli. Aj napriek tomu, že im bolo povedané, že Boh položil svoj život ako výkupné za nich. Im je to jedno. Viac ich vie ,,rozplakať", keď počujú ako niekto týra zvieratá alebo viac ich citovo interesuje, keď sa ubližuje nevinným deťom. Ale keď im niekto povie, že samotný Boh z lásky k nim sa nechal zahanbiť, umučiť, strápiť k smrti, sú zrazu akýsi ,,náboženskí". Neviem, čo si ľudia za tým obrazom ukrižovaného Krista predstavujú. No ja tam vidím iba lásku. Lásku ku ktorej nemôžem byť ľahostajná, pretože to ani nejde. Ja si to stále prirovnávam k tomu, ako je to možné vidieť vo filmoch, keď hrdina na poslednú chvíľu zachráni človeka, aj keď jeho to stojí jeho vlastný život. Toto presne pre mňa spravil Ježiš. Umrel za mňa, no nemusel. Ale On chcel. A ľudia nemajú ani chvíľu čas, aby sa nad tým trochu zamysleli.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)